Otázky a odpovede týkajúce sa vtáčej chrípky

Otázky a odpovede týkajúce sa vtáčej chrípky

Čo je vtáčia chrípka?

Vtáčia chrípka je vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä u vtákov. Vírusy vtáčej chrípky sú buď vysoko patogénne alebo nízkopatogénne vírusy [vysoko patogénna vtáčia chrípka (HPAI) a nízkopatogénna vtáčia chrípka (LPAI)] v závislosti od ich schopnosti spôsobiť odlišnú závažnosť choroby a úmrtnosť kurčiat.

Voľne žijúce vtáky, najmä vodné vtáky, sú hlavným dôvodom vývoja a šírenia týchto vírusov. Hydina nakazená LPAI môže vykazovať mierne príznaky choroby alebo vôbec žiadne. Infekcie spôsobené HPAI môžu spôsobiť závažné ochorenie a smrť hydiny.

Prečo je vtáčia chrípka problémom?

Vtáčia chrípka u vtákov môže mať zdravotné a hospodárske dôsledky v dôsledku výrobných strát na nakazených farmách. Vírusy vtáčej chrípky majú zvýšenú schopnosť vyvíjať sa/mutovať a miešať s inými vírusmi vtáčej chrípky. Zvyšuje sa tým riziko nových, infekčnejších kmeňov alebo kmeňov s potenciálom infikovať iné druhy vrátane ľudí. Skutočnosť, že vtáčia chrípka sa čoraz častejšie vyskytuje u cicavcov (napr. kráv, alpaka, myší, mačiek), je trend, ktorý sa udržiava pod prísnym dohľadom.

Komisia spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) veľmi pozorne monitoruje situáciu v súvislosti s vtáčou chrípkou v EÚ. Existujú pravidlá EÚ týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade vypuknutia nákazy u držaných vtákov, ako aj spoľahlivý rámec opatrení na prevenciu a pripravenosť v prípade infekcií u zvierat. Pokiaľ ide o ľudské zdravie, právne predpisy EÚ o zdravotnej bezpečnosti zabezpečujú dohľad, rýchlu reakciu a koordináciu na úrovni EÚ, ak sa prípad odhalí.

Môžu infikovať vtáčiu chrípku iné druhy ako vtáky?

Vtáčia chrípka zvyčajne postihuje vtáky, ale iné zvieratá (cicavce ako kravy, alpaky, myši, mačky) sa môžu nakaziť vírusmi vtáčej chrípky vrátane ošípaných, noriek, tuleňov, diviakov, líšok a mačiek. USA takisto nedávno prvýkrát nahlásili prípady vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hovädzieho dobytka.

Predstavuje vtáčia chrípka riziko pre ľudí?

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v súčasnosti hodnotí riziko pre širokú verejnosť ako nízke a riziko pre ľudí pracujúcich s nakazenými vtákmi a cicavcami alebo vystavených infikovaným vtákom a cicavcom ako nízke až stredné. Väčšina kmeňov vírusu vtáčej chrípky je relatívne neškodná a nenakazuje ľudí.

Niektoré varianty však môžu vyvinúť mutácie, ktoré zvyšujú ich potenciál infikovať iné druhy vrátane ľudí.

Prípady u ľudí môžu siahať od asymptomatických alebo veľmi miernych symptómov (konjunktivitída, mierne respiračné symptómy), až po závažné symptómy (pneumónia vyžadujúca hospitalizáciu) a v niektorých prípadoch smrť.

Doteraz nebol potvrdený prenos vírusu H5N1 z človeka na človeka a v EÚ/EHP neboli hlásené ani žiadne aktívne prípady infekcie vtáčou chrípkou u ľudí.

Ľudia, ktorí sú v úzkom kontakte s infikovanými zvieratami, by mali nosiť osobné ochranné prostriedky a vyhýbať sa nechránenému priamemu kontaktu s chorými alebo mŕtvymi zvieratami, mŕtvymi telami, výkalmi, ako aj potenciálne kontaminovaným prostredím. Vusmernení ECDC sa odporúča aktívny dohľad nad exponovanými ľuďmi (napríklad monitorovanie príznakov alebo testovanie), preventívne opatrenia a/alebo očkovanie rizikových skupín.

ECDC situáciu priebežne monitoruje a zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje svoje posúdenia rizík. Komisia takisto zriadila dobre fungujúce systémy dohľadu a včasného varovania s cieľom umožniť včasné varovanie pred každou udalosťou u ľudí alebo zvierat. Ak by sa objavil kmeň vysokopatogénnej aviárnej influenzy, ktorý je infekčný medzi ľuďmi, kľúčová by bola pripravenosť a rýchla činnosť.

Viac informácií o rizikách vírusov vtáčej chrípky pre verejné zdravie sa nachádza na webovej stránke ECDC venovanej vtáčej chrípke.

Ako Komisia reagovala na nedávne prípady vtáčej chrípky u ľudí v USA a iných tretích krajinách?

Komisia pracuje na základe prístupu „jedno zdravie“ s cieľom lepšie predchádzať akýmkoľvek vznikajúcim hrozbám, predvídať ich, odhaľovať ich a reagovať na ne. Tento prístup je založený na zásade, že zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie sú úzko prepojené: je potrebné ich riešiť spoločne. To si vyžaduje prácu vo všetkých politikách a odvetviach vrátane verejného zdravia, zdravia zvierat a bezpečnosti potravín.

Komisia pozorne monitoruje situáciu vysokopatogénnej aviárnej influenzy na celom svete v úzkej spolupráci s členskými štátmi, EFSA, ECDC, EMA, referenčným laboratóriom Európskej únie pre vtáčiu chrípku, Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (WOAH). Pozorne sleduje aj akýkoľvek genetický vývoj vírusu.

Komisia zostáva v pravidelnom kontakte s členskými štátmi a je pripravená veľmi rýchlo reagovať, ak by sa situácia vyvíjala. Od júla 2023 organizuje Výbor EÚ pre zdravotnú bezpečnosť (HSC) pravidelné stretnutia s cieľom diskutovať o opatreniach na prevenciu a pripravenosť na vtáčiu chrípku vrátane spoločných stretnutí s veterinárnymi orgánmi EÚ (hlavnými veterinárnymi lekármi) vždy, keď je to potrebné. Výbor pre zdravotnú bezpečnosť vydal v decembri 2023 stanovisko k zoonotickej chrípke s odporúčaniami pre koordinované opatrenia členských štátov na podporu prevencie a pripravenosti na možné ohniská nákazy.

Komisia a členské štáty sú tiež v pravidelnom kontakte s orgánmi v USA a iných tretích krajinách, ako aj s medzinárodnými organizáciami s cieľom vymieňať si informácie o situácii v súvislosti s chorobami vrátane opatrení na prevenciu a manažment. Napríklad koncom mája Komisia vyzvala orgány USA, ako aj FAO a WHO, aby predstavili svoje činnosti v oblasti testovania a pripravenosti na spoločnom zasadnutí Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a hlavných veterinárnych lekárov EÚ.

Zriadila sa aj nová pracovná skupina pre iniciatívu v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti pre respiračné infekcie s pandemickým potenciálom, aby sa krajinám G7 uľahčila rýchla výmena informácií.

Aký je stav pripravenosti EÚ v oblasti zdravotníckych protiopatrení?

Európska agentúra pre lieky (EMA) povolila určité antivírusové lieky na liečbu prípadov ľudskej chrípky v EÚ (Dectova, Ebilfumin, Tamiflu, Xofluza).

Komisia zorganizovala zmluvy o spoločnom obstarávaní podpísané so spoločnosťou Seqirus (2019) a spoločnosťou GSK (2022) na ich vakcíny proti pandemickej chrípke Foclivia a Adjupanrix. Tieto spoločné obstarávania zabezpečujú, že spoločnosti budú zúčastneným členským štátom dodávať prispôsobené očkovacie látky proti pandémii, keď WHO vyhlási pandémiu. Úrad HERA takisto v mene zúčastnených členských štátov podpísal rámcovú zmluvu o spoločnom obstarávaní na dávky aktuálnej zoonotickej chrípkovej chrípky Sequirus pred pandémiou určené pre osoby, ktoré sú najviac vystavené potenciálnym prenosom vtáčej chrípky z vtákov alebo zvierat, ako sú pracovníci na chov hydiny a veterinárni lekári.

Okrem toho sa v rámci rescEU organizujú zásoby zdravotníckych protiopatrení, ktoré možno uvoľniť v prípade pandémie.

Aké opatrenia sa musia prijať, ak sa vtáčia chrípka zistí u hydiny, aby sa zabránilo šíreniu infekcie?

Podľa právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia zvierat sa opatrenia na eradikáciu musia prijať hneď po zistení vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

Orgány členských štátov musia okamžite zaviesť opatrenia na likvidáciu choroby v infikovanom zariadení vrátane utratenia všetkých vtákov, bezpečnej likvidácie jatočných tiel a potenciálne kontaminovaných materiálov a čistenia a dezinfekcie. Okrem toho sa v okolí postihnutého zariadenia musí zriadiť reštrikčné pásmo s dodatočnými kontrolnými opatreniami uplatňovanými na zariadenia v danom pásme, kde sa držia vtáky. Vnútroštátne orgány musia presadzovať obmedzenia premiestňovania, pokiaľ ide o infikované zariadenie a iné zariadenia nachádzajúce sa v reštrikčnom pásme. Ak sa to považuje za potrebné, opatrenia na likvidáciu zvierat sa môžu rozšíriť aj na hydinárske farmy v blízkosti alebo na farmy, ktoré mali kontakt s nakazenou farmou.

Zavádzajú sa dodatočné opatrenia na monitorovanie a sledovanie vtákov s cieľom posúdiť situáciu v súvislosti s nákazou a kontrolovať šírenie. Uvedené opatrenia sa zachovávajú aspoň 30 dní po eradikácii vírusu z infikovaného zariadenia.

Okrem toho sa vymedzenie pásiem v EÚ vykonáva s cieľom zabrániť šíreniu choroby a zabrániť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu. Regionalizácia/zónovanie v EÚ (oddelenie pásiem bez výskytu choroby od pásiem s infekciou) sa pravidelne uverejňuje v Úradnom vestníku EÚ.

Existujú pravidlá obchodovania s vtákmi a zvieratami infikovanými vtáčou chrípkou?

Medzinárodný obchod s hydinou a výrobkami z hydiny musí byť v súlade s normami Svetovej organizácie pre zdravie zvierat. Prítomnosť HPAI u hydiny vedie k obmedzeniam medzinárodného obchodu so živými vtákmi a hydinovým mäsom z nakazeného regiónu/krajiny.

Hoci vtáčia chrípka nie je chorobou zo zoznamu u cicavcov, naďalej sa uplatňujú všeobecné požiadavky na zdravie zvierat. Konkrétne sa môže obchodovať len so zdravými zvieratami a na obchodovanie so zvieratami do iných krajín sa vyžaduje veterinárna certifikácia.

Jedlo hydinové mäso a výrobky z hydiny bezpečne?

Podľa EFSA neexistuje dôkaz o tom, že by sa vtáčia chrípka mohla preniesť na ľudí konzumáciou kontaminovaných hydinových výrobkov. V každom prípade sa mäsové a hydinové výrobky z nakazených kŕdľov zničia a nevstupujú do potravinového reťazca. Bezpečné zaobchádzanie so surovým mäsom a inými surovými zložkami potravín, dôkladné varenie a dobrá hygiena v kuchyni môžu zabrániť rizikám, ktoré predstavujú kontaminované potraviny, alebo tieto riziká znížiť.

Aké opatrenia sa musia prijať, ak sa vtáčia chrípka zistí u voľne žijúcich vtákov?

Opatrenia biologickej bezpečnosti na farmách sú prvou líniou ochrany proti zavlečeniu a šíreniu vírusov vtáčej chrípky u hydiny alebo vtákov chovaných v zajatí v prípade výskytu ohniska u voľne žijúceho vtáctva. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) poskytol podrobné usmernenia o druhu opatrení, ktoré by sa mali prijať. Patria medzi ne okrem iného:

• obmedzenie prístupu voľne žijúceho vtáctva k hydine a kontaktu s ňou;
• zabránenie rybníkom alebo iným vodným povrchom v priestoroch pre hydinu, ku ktorým by voľne žijúce vtáctvo malo prístup;
• čo najviac obmedziť domáce vtáky v interiéri vo vysoko rizikových obdobiach;
• používanie hygienických zámkov a obmedzenie prístupu ľudí do hydinární.

Existujú vakcíny pre vtáky proti vtáčej chrípke?

Vakcinácia proti vtáčej chrípke sa môže vykonávať za osobitných podmienok. V súčasnosti prebiehajú očkovacie kampane zamerané na hydinu (Francúzsko) alebo zoologické záhrady (Holandsko, Španielsko).

V súčasnosti je v EÚ povolených niekoľko vakcín proti vtáčej chrípke. Je na členských štátoch, aby rozhodli, či tieto vakcíny použijú na svojom území na prevenciu alebo kontrolu chorôb, ak je to vhodné a potrebné.

V roku 2023 Komisia poskytla právny nástroj na umožnenie vakcinácie vtákov proti vysokopatogénnej aviárnej influenze, čím sa rozšíril súbor nástrojov EÚ na prevenciu a kontrolu chorôb. Zabezpečuje, aby členské štáty mali k dispozícii najlepšie vedecky podložené možnosti reakcie na situáciu v súvislosti s chorobou a miestne okolnosti. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nedávno uverejnil nové vedecké stanovisko k vakcinácii proti HPAI s cieľom pomôcť členským štátom zvýšiť efektívnosť a účinnosť ich stratégií očkovania.

Podľa medzinárodných noriem (Kódex suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat) očkovanie neovplyvní štatút krajiny alebo pásma bez výskytu HPAI, ak z náležitého dohľadu vyplynie, že sa nevyskytuje infekcia vírusom.