Jarný balík európskeho semestra poskytuje usmernenia v príslušných oblastiach politiky na posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ a udržanie zdravých verejných financií.

Jarný balík európskeho semestra 2024

Komisia dnes v rámci jarného balíka európskeho semestra 2024 prijala usmernenia v príslušných oblastiach politiky určené členským štátom s cieľom vybudovať solídne hospodárstvo pripravené na budúcnosť, ktoré v náročnom geopolitickom prostredí zabezpečí konkurencieschopnosť, odolnosť a dlhodobú prosperitu pre všetkých a zároveň udrží zdravé verejné financie.

EÚ je odhodlaná podniknúť ďalšie kroky na posilnenie svojej dlhodobej konkurencieschopnosti, prosperity a vedúceho postavenia na globálnej scéne a posilniť svoju otvorenú strategickú autonómiu. Hoci EÚ a jej členské štáty majú silné základy, na ktorých možno stavať, EÚ bude naďalej riešiť štrukturálne výzvy, ktoré brzdia jej konkurencieschopnosť, zabezpečí pritom vyšší rast produktivity a väčšie investície a bude riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností.

Toto si vyžaduje integrovaný prístup vo všetkých oblastiach politiky, a to konkrétne v oblasti makroekonomickej stability, podpory environmentálnej udržateľnosti, produktivity a spravodlivosti. Európsky semester poskytuje túto koordináciu politík, ktorá zahŕňa vykonávanie nástroja NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti. Cyklus európskeho semestra poskytuje aj aktualizované správy o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a identifikuje investičné priority pre nadchádzajúce strednodobé preskúmanie politiky súdržnosti.

Odolnosť preverená výzvami

Európsky semester zohral za posledných päť rokov zásadnú úlohu pri podpore silných a koordinovaných reakcií v oblasti hospodárskej politiky, keď EÚ čelila viacerým mimoriadnym výzvam. EÚ preukázala vysoký stupeň hospodárskej a sociálnej odolnosti voči veľkým otrasom vrátane pandémie COVID-19, útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a súvisiaceho náhlemu nárastu cien energie a prudkému zvýšeniu inflácie. Pokiaľ ide o budúcnosť, v hospodárskej prognóze z jari 2024 sa predpokladá rast HDP v roku 2024 na úrovni 1,0 % v EÚ a 0,8 % v eurozóne, a to v dôsledku silného trhu práce a dynamickej súkromnej spotreby. Predpokladá sa, že v roku 2025 sa rast v EÚ zrýchli na 1,6 % a v eurozóne na 1,4 %. Inflácia by podľa očakávaní mala klesnúť zo 6,4 % v roku 2023 na 2,2 % v roku 2025.

Cielené odporúčania členským štátom

V správach o jednotlivých krajinách za rok 2024 sa analyzuje hospodársky vývoj, vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej vývoj v každom členskom štáte a hodnotí sa v nich vykonávanie plánov obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti. V správach sa takisto identifikujú kľúčové výzvy – s osobitným zameraním na konkurencieschopnosť – a prioritné reformy a investície. Na základe tejto analýzy Komisia navrhuje odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom poskytnúť členským štátom usmernenia o tom, ako riešiť tie kľúčové výzvy, ktoré sa v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov riešia len čiastočne alebo sa v nich neriešia.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú rozdelené do týchto častí:

• odporúčanie týkajúce sa fiškálnej politiky vrátane prípadných fiškálno-štrukturálnych reforiem;

• odporúčanie pokračovať vo vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti alebo ich urýchliť a
• v prípade potreby ďalšie odporúčania týkajúce sa nevyriešených a/alebo novovznikajúcich štrukturálnych výziev so zameraním na zlepšenie konkurencieschopnosti.

Účinné vykonávanie nástroja NextGenerationEU a politiky súdržnosti: kľúčových faktorov prispievajúcich k budovaniu konkurencieschopného hospodárstva EÚ

Ako sa uvádza v tohtoročných správach o jednotlivých krajinách, nástroj NextGenerationEU a iné programy financovania EÚ podporili obnovu EÚ smerom k ekologickejšej, digitálnejšej, spravodlivejšej a odolnejšej budúcnosti prostredníctvom vytvárania pracovných miest, lepšej konkurencieschopnosti, makroekonomickej stability a územnej a sociálnej súdržnosti.

Komisia doteraz vyplatila členským štátom viac ako 240 miliárd eur vo forme grantov a úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na úspešné vykonávanie kľúčových reforiem a investícií. Od začiatku pandémie COVID-19 sa z fondov politiky súdržnosti navyše vyplatilo viac než 252 miliárd eur.

Väčšina členských štátov aj naďalej dosahuje dobrý pokrok pri plnení svojich plánov obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti. Niektoré členské štáty však musia urýchlene riešiť vznikajúce oneskorenia a štrukturálne výzvy s cieľom zabezpečiť včasnú realizáciu investícií a reforiem zahrnutých do ich plánu obnovy a odolnosti. Tento cyklus semestra poskytuje aj usmernenia vzhľadom na nadchádzajúce strednodobé preskúmanie programov politiky súdržnosti.

Usmernenia v príslušnej oblasti politiky na posilnenie konkurencieschopnosti

V jarnom balíku sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia v príslušných oblastiach politiky na podporu konkurencieschopnosti a zvýšenie produktivity. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa členské štáty na tento účel vyzývajú, aby:

• zabezpečili podnikateľské prostredie podporujúce konkurencieschopnosť, pričom by sa v plnej miere mali využiť príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, a to najmä pre MSP,
• zlepšili výsledky v oblasti vzdelávania a podporovali rozvoj zručností s kvalitným vzdelávaním a odbornou prípravou na základe modernizovaných učebných osnov, keďže riešenie nedostatku pracovných síl a zručností je pre zabezpečenie prosperity EÚ nevyhnutné,
• uľahčili prístup k financovaniu zlepšením alokácie úspor a kapitálového financovania a uľahčením kapitálového trhu a alternatívnych foriem financovania, najmä pre MSP, vykonali ambiciózne reformy s cieľom vybudovať integrované ekosystémy pre výskum a inovácie so zameraním napríklad na spoluprácu a prenos poznatkov medzi vedou a podnikmi, a
• urýchlili zelenú a digitálnu transformáciu, zvýšiť autonómiu, odolnosť a konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu EÚ, riešiť nedostatok pracovných síl a zručností, zvýšiť verejné investície do digitálnej infraštruktúry a zručností a riešiť regulačné prekážky digitalizácie.

Posilňovanie fiškálnej udržateľnosti

Pandémia COVID-19, prudký nárast cien energie a potrebná reakcia v príslušnej oblasti politiky mali v posledných rokoch za následok výrazné zvýšenie verejného dlhu vo viacerých členských štátoch. Fiškálne politiky by mali byť navrhnuté tak, aby dlh dosiahol klesajúci trend alebo aby sa udržal na obozretnej úrovni pri súčasnom zachovaní investícií.

V kontexte nového rámca správy hospodárskych záležitostí sa rok 2024 stáva rokom prechodu na koordináciu fiškálnej politiky v EÚ. Cieľom usmernení a rozhodnutí v oblasti fiškálnej politiky v medziach nového rámca obsiahnutého v jarnom balíku je posilniť udržateľnosť dlhov členských štátov a podporiť udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch.

Podľa nových pravidiel členské štáty vypracujú strednodobé plány, v ktorých stanovia svoje trajektórie výdavkov a prioritné reformy a investície. Odporúčania zahrnuté v jarnom balíku poskytujú silnú podporu reformným a investičným záväzkom, ktoré musia členské štáty v týchto plánoch stanoviť.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa stanovuje, že členské štáty by mali uskutočňovať obozretné fiškálne politiky, a to tak, že zabezpečia, aby bol rast čistých výdavkov v roku 2025 a neskôr v súlade s požiadavkami na fiškálne úpravy podľa nového rámca správy.

Konkrétne to znamená, že členské štáty s verejným dlhom vyšším než 60 % HDP alebo s deficitom vyšším než 3 % HDP by mali zabezpečiť, aby sa rast čistých výdavkov obmedzil na mieru, ktorou v strednodobom horizonte dosiahne pomer verejného dlhu k HDP hodnoverný klesajúci trend, pričom deficit verejných financií klesne pod úroveň 3 % HDP a v strednodobom horizonte sa udrží pod touto referenčnou hodnotou.

Fiškálny dohľad

Komisia vypracovala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) určenú 12 členským štátom s cieľom posúdiť, či dodržiavajú kritérium deficitu stanovené v zmluve: Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko. V tomto posúdení Komisia zohľadňuje závažné faktory, ktoré uviedli členské štáty v prípade, že ich pomer verejného dlhu k HDP je nižší než 60 % HDP alebo ak sa ich deficit považuje za deficit, ktorý je „blízko“ referenčnej hodnoty 3 % a je „dočasný“.

Na základe posúdenia uvedeného v správe je začatie postupu pri nadmernom deficite na základe deficitu opodstatnené v prípade siedmich členských štátov: Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska.

Správa podľa článku 126 ods. 3 je len prvým krokom k začatiu postupu pri nadmernom deficite. Komisia má na základe tohto posúdenia a po zvážení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru Komisia v úmysle navrhnúť Rade, aby v prípade týchto členských štátov začala v júli 2024 postupy pri nadmernom deficite. Na to, aby Komisia zabezpečila súlad s postupom úprav stanoveným v strednodobých plánoch, navrhne Rade v rámci jesenného balíka európskeho semestra odporúčania na odstránenie nadmerného deficitu.

Rada na základe údajov z roku 2019 v roku 2020 rozhodla, že v Rumunsku existuje nadmerný deficit. Podľa posúdenia Komisie Rumunsko neprijalo účinné opatrenia na nápravu tohto stavu a odstránenie nadmerného deficitu.

Posudzovanie makroekonomických nerovnováh

V správe o mechanizme varovania na rok 2024 posúdila Komisia existenciu makroekonomických nerovnováh v 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie. Celkovo sa po veľkom otrase v obchodných podmienkach v roku 2022 makroekonomické nerovnováhy vo väčšine členských štátov začali zmierňovať.

• Vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku už neexistujú nerovnováhy, keďže zraniteľné miesta vo všeobecnosti poklesli. Riziká fiškálnej udržateľnosti sa budú skúmať v rámci reformovaných fiškálnych pravidiel.
• V Grécku a Taliansku sa v súčasnosti po nadmerných nerovnováhach trvajúcich až do minulého roka zistili nerovnováhy, keďže zraniteľné miesta klesli, ale naďalej vyvolávajú obavy. Riziká fiškálnej udržateľnosti sa budú skúmať v rámci reformovaných fiškálnych pravidiel.
• V prípade Slovenska sa aktuálne zistili nerovnováhy. Pretrvávajú zraniteľné miesta súvisiace s nákladovou konkurencieschopnosťou, vonkajšou rovnováhou, trhom s bývaním a dlhom domácností a neboli prijaté opatrenia v príslušných oblastiach politiky.
• V Rumunsku sa v súčasnosti po nadmerných nerovnováhach trvajúcich až do minulého roka zistili nadmerné nerovnováhy, keďže zraniteľné miesta týkajúce sa zahraničných účtov, ktoré súvisia najmä s veľkými a rastúcimi deficitmi verejných financií, pretrvávajú, zatiaľ čo značné cenové a nákladové tlaky sa zvýšili a prijaté opatrenia v príslušných oblastiach politiky boli slabé.
• V Nemecku, na Cypre, v Maďarsku, Holandsku a vo Švédsku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy.

Správy o dohľade po skončení programu

V rámci dohľadu po skončení programu sa posudzuje hospodárska, fiškálna a finančná situácia členských štátov, ktoré využili programy finančnej pomoci, so zameraním na ich schopnosť splácania. V správach o dohľade po skončení programu týkajúcich sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska sa dospelo k záveru, že všetkých päť členských štátov stále dokáže splácať svoj dlh.

Posudzovanie výziev v oblasti sociálnej konvergencie

V rámci tohto cyklu semestra Komisia prvýkrát vykonala dvojfázovú analýzu výziev v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnych výziev v každom členskom štáte na základe prepracovaného sociálneho prehľadu a zásad rámca sociálnej konvergencie. Prvá fáza analýzy je zahrnutá v spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2024, zatiaľ čo útvary Komisie uverejnili v máji 2024 v druhej fáze podrobnejšiu analýzu pre sedem členských štátov (Bulharsko, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Litva, Maďarsko a Rumunsko).

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

Komisia navrhuje usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov v roku 2024. V týchto usmerneniach sa stanovujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti a sociálne politiky, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie.

Usmernenia z roku 2023 sa aktualizujú tak, aby sa vzťahovali na opatrenia na riešenie nedostatku zručností a pracovnej sily a na zlepšenie základných a digitálnych zručností. Zahrnuté sú aj nové technológie, umelá inteligencia a algoritmické riadenie a ich vplyv na svet práce. Okrem toho sa v usmerneniach odkazuje na nedávne iniciatívy v oblastiach politík osobitného významu, ako je práca cez platformy, sociálne hospodárstvo a cenovo dostupné bývanie.

A napokon možno konštatovať, že Komisia zdôrazňuje význam monitorovania pokroku pri dosahovaní hlavných cieľov v celej EÚ na rok 2030 a prispievania k národným cieľom v oblastiach pracovných miest, zručností a znižovania chudoby.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a dnes navrhnuté usmernenia schválili. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg o obsahu balíka s Európskym parlamentom a každý ďalší krok v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede k jarnému balíku európskeho semestra na rok 2024

Jarný balík európskeho semestra na rok 2024

nástroj NextGenerationEU

Hospodárska prognóza z jari 2024

Otázky a odpovede: nový rámec správy hospodárskych záležitostí prispôsobený budúcim potrebám

Udržateľný rozvoj v Európskej únii, vydanie z roku 2024

Media

Quote