Správa o právnom štáte z roku 2024: s piatym vydaním správy je EÚ lepšie pripravená čeliť výzvam v oblasti právneho štátu

Správa o právnom štáte z roku 2024

Komisia dnes uverejnila svoju piatu výročnú správu o právnom štáte, v rámci ktorej systematicky a objektívne preskúmala vývoj v oblasti právneho štátu, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch. V porovnaní s prvým vydaním správy o právnom štáte prijatej v roku 2020 sú členské štáty a EÚ ako celok oveľa lepšie pripravené odhaľovať vznikajúce výzvy, predchádzať im a riešiť ich. Buduje sa tak odolnosť našich európskych demokracií a vzájomná dôvera v EÚ. Zároveň sa zlepšuje fungovanie jednotného trhu a vytvárajú sa výhody pre podnikateľské prostredie, vďaka ktorému sa zvyšuje konkurencieschopnosť a udržateľný rast.

Správa sa počnúc svojím prvým vydaním v roku 2020 stala skutočným motorom pozitívnych reforiem: pokiaľ ideo odporúčania vydané v roku 2023 v celom rozsahu alebo sčasti sa vyhovelo dvom tretinám (68 %) z nich. V prípade niektorých členských štátov však pretrvávajú systémové obavy a situácia sa naďalej zhoršuje. Odporúčania tohtoročnej správy sa zameriavajú práve na tieto obavy. V správe sa neuvádzajú žiadne odporúčania pre krajiny zapojené do procesu rozširovania, keďže odporúčania pre tieto krajiny sa vydávajú výlučne v kontexte výročného balíka rozširovania.

Tohtoročná správa sa prvýkrát zameriava aj na vývoj v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku, a to v rámci štyroch kapitol venovaných uvedeným krajinám. Zahrnutím týchto krajín, ktoré sa v procese rozširovania dostali najďalej, sa podporí ich reformné úsilie, príslušným orgánom sa pomôže dosiahnuť ďalší pokrok v prístupovom procese a pripraviť sa na pokračovanie v plnení úloh v prospech právneho štátu, keď sa stanú členskými štátmi.

Podľa dnes uverejneného osobitného prieskumu Eurobarometra viac ako sedem z desiatich občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podpore dodržiavania zásady právneho štátu v ich krajine. Takmer deväť z desiatich občanov EÚ považuje za dôležité, aby všetky členské štáty EÚ rešpektovali základné hodnoty EÚ, pričom tento názor sa od roku 2019 ustálil. Okrem toho sa v mnohých krajinách výrazne zlepšil pocit informovanosti o základných hodnotách EÚ: celkovo sa 51 % občanov EÚ cíti dobre informovaných o základných hodnotách EÚ a právnom štáte v porovnaní so 43 % v roku 2019.

Správa z roku 2024 obsahuje ako každý rok oznámenie, ktoré skúma situáciu v EÚ ako celku, a 27 kapitol o jednotlivých krajinách, ktoré sú zamerané na podstatný vývoj v každom z členských štátov. Správa obsahuje aj posúdenie minuloročných odporúčaní a na tomto základe opäť poskytuje všetkým členským štátom konkrétne odporúčania.

Správa pokrýva štyri piliere: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, sloboda a pluralita médií, ako aj iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.

Kľúčové zistenia a odporúčania

1. Reformy súdnictva

V popredí politického záujmu boli v minulom roku naďalej reformy súdnictva , pričom mnohé členské štáty pokračovali vo vykonávaní odporúčaní z roku 2023 a realizovali reformy dohodnuté v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Niekoľko členských štátov iniciovalo dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva alebo v nich pokročilo. Vynaložili legislatívne úsilie na posilnenie nezávislosti a účinnosti súdnych rád, zlepšenie postupov vymenúvania sudcov, a to aj do najvyšších súdov, či posilnenie autonómie prokuratúr. Zároveň pretrvávajú určité systémové obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, a zistili sa konkrétne prípady zhoršenia situácie. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zefektívnenie a skvalitnenie justície, ako aj na uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Vo viacerých členských štátoch však znepokojuje odmeňovanie sudcov a prokurátorov, ktoré vedie k problémom pri nábore kvalifikovaných justičných pracovníkov.

V tohtoročnej správe sa preto členským štátom odporúča, aby riešili napríklad potrebu záruk pri postupoch vymenúvania sudcov na súdoch nižších inštancií aj na vysokých pozíciách, nezávislosť prokuratúry alebo potrebu zabezpečiť pre súdnictvo primerané, a to aj platové zdroje .

V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa uskutočnili dôležité reformy, a to aj na ústavnej úrovni, s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a kvalitu justičných systémov. Treba však pokračovať v úsilí, a to najmä v oblastiach súvisiacich s fungovaním samosprávnych justičných orgánov a menovaním sudcov.

1. Protikorupčné rámce

Podľa výsledkov osobitného a rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch občanov a podnikov ku korupcii v EÚ z roku 2024 je pre nich korupcia aj naďalej vážnym problémom.

Z výsledkov osobitného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania sú naďalej znepokojení úsilím národných vlád riešiť korupciu: 65 % z nich sa domnieva, že prípady korupcie na vysokej úrovni sú nedostatočne stíhané, a len 30 % si myslí, že úsilie vlády v boji proti korupcii je účinné. 51 % spoločností so sídlom v EÚ si myslí, že ľudia alebo podniky, ktoré sa dopúšťajú korupcie, sú odhalené alebo nahlásené príslušným orgánom. Z týchto spoločností približne tri štvrtiny zastávajú názor, že príliš tesné prepojenia medzi podnikaním a politikou vedú ku korupcii (79 %) a že zvýhodňovanie a korupcia narúšajú hospodársku súťaž medzi podnikmi (74 %). V priemere 68 % občanov EÚ a 64 % spoločností, ktoré v nej sídlia, si myslí, že korupcia je v ich krajine rozšírená.

Členské štáty od minulého roka zlepšili svoje inštitucionálne prostredie s cieľom lepšie bojovať proti korupcii, a to aj navýšením zdrojov na kapacity orgánov presadzovania práva, prokuratúry a súdnictva. Zároveň treba pokračovať v posilňovaní rámcov prevencie, ako sú napríklad rámce upravujúce pravidlá lobizmu, konfliktu záujmov a majetkových priznaní, a postarať sa o to, aby boli prípady korupcie účinne vyšetrené a stíhané. Tieto skutočnosti sa premietajú do tohtoročných odporúčaní.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa posilnilo právne a inštitucionálne usporiadanie, je však potrebné posilniť vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie.

1. Sloboda a pluralita médií

Od poslednej správy o právnom štáte niekoľko členských štátov podniklo konkrétne kroky na zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov, a to aj vzhľadom na iniciatívy Komisie, ako napríklad Európsky akt o slobode médií (EMFA), ktorý už nadobudol účinnosť a bude v plnej miere uplatniteľný od augusta 2025, smernica a odporúčanie o boji proti strategickým žalobám proti verejnej účasti či odporúčanie o bezpečnosti novinárov.

Okrem toho sa predĺžili a rozšírili úlohy a právomoci viacerých vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti médií, a to aj v súvislosti s nadobudnutím účinnosti aktu EÚ o digitálnych službách, a vznikli alebo sa rozšírili nové online majetkové registre.

Vo viacerých členských štátoch však pretrvávajú obavy o nezávislosť riadenia alebo finančnú stabilitu verejnoprávnych mediálnych vysielateľov, transparentnosť vlastníctva médií, právo na prístup k verejným dokumentom a transparentné a spravodlivé prideľovanie štátnej reklamy. Komisia opäť vydala viacero odporúčaní týkajúcich sa všetkých týchto oblastí vrátane bezpečnosti novinárov.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania existujú problémy, najmä pokiaľ ide o transparentnosť vlastníctva médií, nezávislosť regulačných orgánov alebo verejnoprávnych médií a bezpečnosť novinárov, hoci v niektorých z nich sa tiež uskutočnili reformy s cieľom riešiť niektoré z týchto otázok.

1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty naďalej zlepšujú kvalitu svojich legislatívnych procesov a zapájajú do nich aj zainteresované strany – ide o trend, ktorý bol zaznamenaný aj v predchádzajúcich správach o právnom štáte. Niektoré členské štáty posilnili postavenie a zdroje národných inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov. Vo viacerých členských štátoch pokračovali aj iniciatívy na posilnenie rámca a financovania občianskej spoločnosti.

V niekoľkých členských štátoch však pretrvávajú problémy, ako je nadmerné využívanie skrátených konaní alebo problémy súvisiace s celkovou kvalitou tvorby právnych predpisov či s konzultáciami so zainteresovanými stranami. Občianska spoločnosť a obhajcovia ľudských práv čoraz častejšie čelia problémom, právnym obmedzeniam a útokom vrátane systémových obmedzení ich činnosti v niektorých členských štátoch. O tomto znepokojujúcom trende sa zmienila už predchádzajúca správa.

Komisia na riešenie zistených problémov vydala odporúčania týkajúce sa fungovania legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania nezávislých orgánov a vytvorenia priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania pretrvávajú problémy so systematickým dodržiavaním odporúčaní inštitúcií vykonávajúcich funkciu ombudsmana a iných nezávislých orgánov. Problémy sa vyskytujú aj v súvislosti s kvalitou tvorby právnych predpisov a konzultáciami so zainteresovanými stranami.

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách, pričom príslušné odporúčania zároveň využijú na ďalšie skúmanie, ako možno dosiahnuť konkrétny pokrok. Komisia vyzýva aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie kľúčové zainteresované strany a aktérov, aby pokračovali vo vnútroštátnom dialógu o právnom štáte, a to aj na európskej úrovni, pričom sa vo väčšej miere majú zapojiť samotní občania. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby účinne využívali príležitosti a aby sa zaoberali problémami uvedenými v tejto správe. Zároveň je pripravená pomáhať im pri vykonávaní odporúčaní.

Ako predsedníčka von der Leyenová ohlásila vo svojich politických usmerneniach na roky 2024 – 2029, Komisia bude naďalej zlepšovať monitorovanie a podávanie správ, ako aj posilňovať systém bŕzd a protiváh – najmä sledovaním vykonávania odporúčaní. S cieľom zabezpečiť, aby správa pokryla problémy v celej Európe, bude doplnená o rozmer jednotného trhu. Vďaka tomu sa dotkne otázok právneho štátu, ktoré majú vplyv na spoločnosti, najmä malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace cezhranične.

Pokiaľ ide o krajiny zapojené do procesu rozširovania, Komisia bude naďalej sledovať identifikované problémy, a to aj v budúcich výročných správach o rozšírení. Ďalšie krajiny zapojené do procesu rozširovania budú zahrnuté do správy o právnom štáte vtedy a v takom stave, ako budú pripravené.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre každého občana a každý podnik v EÚ, pretože je predpokladom dodržiavania ďalších hodnôt. Je zárukou dodržiavania základných práv v súlade so súborom základných demokratických hodnôt, zábezpekou uplatňovania práva EÚ a oporou podnikateľského prostredia priaznivého pre investície. Je neoddeliteľnou súčasťou identity Európskej únie.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a na základe rovnakej objektívnej a transparentnej metodiky hodnotí všetky členské štáty a štyri krajiny zapojené do procesu rozširovania, pričom v každej krajine skúma ten istý súbor aspektov. Komisia vykonala kvalitatívne posúdenie, ktoré sa zameriava na významný vývoj od prijatia štvrtej výročnej správy o právnom štáte v júli 2023 a zostáva vývoju primerané.

Správa je ústredným prvkom každoročného cyklu posudzovania právneho štátu. Tento každoročný mechanizmus má preventívnu povahu – slúži na podporu právneho štátu a má za cieľ predchádzať vzniku, resp. prehlbovaniu problémov. Ide o samostatný prvok, ktorý netvorí súčasť iných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu, pričom dopĺňa, no nenahrádza, mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o nesplnení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

V piatom vydaní správy sa uvádzajú konkrétne odporúčania pre všetky členské štáty. Tento postup, ktorý bol zavedený v roku 2022. Analýza obsahuje aj kvalitatívne posúdenie pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní odporúčaní z roku 2023, pričom sa zohľadňuje celkový kontext v členských štátoch. V závislosti od pokroku dosiahnutého v jednotlivých podčastiach každého odporúčania Komisia dokončila svoje posúdenie jednotlivých prípadov tak, že konštatovala existenciu jednej z týchto fáz vývoja: žiadny pokrok, určitý pokrok, značný pokrok a úplné vykonanie.

Tohtoročné odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a aby z týchto európskych noriem vychádzali. Pritom zohľadnila vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Budúce vydania správy o právnom štáte sa budú opäť zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na tohtoročné odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Od roku 2020 sa vďaka mnohým novým iniciatívam EÚ zvýšili spoločné štandardy v oblastiach s priamym významom pre právny štát, a to v dôsledku opierania sa o výsledky monitorovania v súvislosti s touto správou. To zahŕňa Európsky akt o slobode médií a protikorupčný balík vrátane návrhov nových právnych predpisov na boj proti korupcii v EÚ a na posilnenie sankčného režimu EÚ v prípade korupcie vo vonkajšom rozmere EÚ.

Ako sa uvádza v správe o stave Únie z roku 2023, začlenením určitých krajín v procese rozširovania do správy o právnom štáte z roku 2024 spolu s členskými štátmi sa pred pristúpením týchto krajín podporí ich reformné úsilie o dosiahnutie nezvratného pokroku v oblasti demokracie a právneho štátu a o zaručenie trvalých vysokých noriem po pristúpení. Odteraz sa Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko zúčastňujú na posudzovaní v rámci správy o právnom štáte, ktoré skúma pokrok dosiahnutý v ich prístupovom procese a zameriava sa na napredovanie v otázkach právneho štátu. Tento prístup sa v budúcnosti rozšíri na ďalšie krajiny zapojené do procesu rozširovania, a to v závislosti od dosiahnutého pokroku.

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte z roku 2024

Správa o právnom štáte z roku 2024 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte z roku 2024 – odporúčania

Správa o právnom štáte z roku 2024 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte z roku 2024 – abstrakty a odporúčania týkajúce sa kapitol o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte z roku 2024 – metodika

Každoročný cyklus posudzovania právneho štátu – informačný prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – informačný prehľad

Správa o právnom štáte z roku 2024 – otázky a odpovede

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 553 o právnom štáte

Prieskum Eurobarometra č. 584 o postojoch občanov ku korupcii v EÚ

Prieskum Eurobarometra č. 542 o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ

Quote